Barikové víno
Viac sa dočítate v texte nižšie pod produktami.
Vydajte sa s nami do sveta barikových vín. Poodhalíme vám kúzlo týchto vín a vysvetlíme ako drevo ovplyvňuje výsledné zrenie a prečo sú také vína vhodné na archiváciu.
Čo je barrique víno?
Zjednodušene povedané ide o víno zrejúce v dubovom sude s objemom 225l, takzvanom bariku. Aby sa víno mohlo označovať ako barikové, je možné tieto sudy použiť iba pre 3 cykly zrenia.
Zrenie vína v sudoch vytvára chute a vône, ktoré robia organoleptické vlastnosti vína komplexnejšími. Podľa typu použitých sudov sa vo výslednom víne odrážajú dymové tóny spolu s korením, vanilkou a jemnými nuansami kokosu.
Najčastejšie sa v barikových sudoch nechávajú zrieť červené vína. Dôvodov je mnoho. Jedným z nich je to, že červeným vínam to v spojení s drevitými tónmi viac pristane. Víno pri zrení prechádza procesom, kedy nielen že sa do vína dostávajú charakteristiky suda, ale predovšetkým dochádza k mikrooxidácii. Existujú presné analytické parametre, ktoré určujú, či je víno vhodné na zrenie v barikových sudoch, a tie sú ľahko zrozumiteľné pre tých, ktorí majú aj minimálne znalosti o výrobe vína. Odrody ako Cabernet, Merlot a Chardonnay veľmi dobre zrejú v barikových sudoch, rovnako ako Pinot Noir (Rulandské modré) alebo Rizling Rýnsky.
Nie každé víno je určené na zrenie v sude, pokiaľ vinár zle zvolí víno a uloží ho na zrenie v bariku, môže nastať situácia, že je víno nadmerne ovplyvnené sudom a stane sa z neho prázdne „drevité“ víno.
Pri vínach, ktoré zreli v barikových sudoch sa odporúča dekantácia, alebo fľašu aspoň otvoriť a nechať takzvane „dýchať“. Je to z toho dôvodu, že víno, ktoré prešlo týmto druhom zrenia je uzavreté a potrebuje sa otvoriť. Niektoré vína sa potrebujú „rozdýchať“ aj niekoľko hodín. Odmenou je potom úžasný pôžitok z každej kvapky tohto moku.
Všeobecne platí pravidlo, že barikové vína sú vhodné na archiváciu.
Barikové sudy
Barikové sudy majú objem 225 litrov (v niektorých krajinách možno takto označovať aj sudy s veľkosťou 350 litrov) a sú vyrobené z dubového dreva, najčastejšie z Francúzska alebo Ameriky. Veľkosť sudov je pre zrenie veľmi dôležitá, pretože informuje o tom, aký vplyv bude mať drevo na výsledné víno. Vinári, ktorí chcú, aby víno malo menej drevitých tónov, volia veľké sudy.
Rozhodujúcim krokom pri výrobe sudov je „vypaľovanie“, kedy je vnútorná časť opálená horiacim dreveným uhlím. Tento proces generuje rad zložitých chemicko-fyzikálnych premien veľmi dôležitých pre aromatické profily, ktoré sa následne prenesú do vína. Práve tento krok je dôležitým faktorom, ktorý do vína dáva tóny vanilky, kokosu, popola a tabaku. Intenzita vypálenia sa vyznačuje na sudoch značkami LT, MT, MT+ a HT. Pokiaľ ste doteraz netušili, čo tieto skratky znamenajú, máme pre vás odpoveď:
LT (Light Toast) – málo vypálený. Tento druh sudov sa väčšinou používa pre biele vína.
MT (Medium Toast) – stredné vypálenie je vhodné predovšetkým pre červené vína, používa sa však aj pre biele.
MT+ (Medium Plus Toast) – ide o sud o niečo viac vypálený ako stredný, nie však tak intenzívne, ako silne vypálený sud. Tento druh sa používa pre červené vína.
HT (Heavy Toast) – môže sa použiť aj pre špecifické červené vína, väčšinou sa ale využíva na zrenie whisky.
Doba zrenia vína v barikových sudoch sa všeobecne pohybuje od 12 do 48 mesiacov v závislosti od požadovaného výsledku.
Zrenie v sudoch je naozaj alchýmia a vyžaduje dobré znalosti. Väčšina vinárov používa sudy 1., 2. aj 3. cyklu zároveň, väčšinou sa pomer pohybuje 33% prvého cyklu, 33% druhého cyklu a 33% tretieho. Po ukončení zrenia nasleduje scelenie, kedy sa obsah týchto sudov dá do veľkých nerezových nádob a po dobu niekoľkých týždňov sa víno mieša. Tým vznikne víno, ktoré má vlastnosti každého z týchto sudov, ale nie je príliš drevité. Harmónia je dokonalá, z vína nevystupujú agresívne drevité tóny, jedná sa skôr o elegantný nádych duba a jemnú dymovitosť. Pokiaľ vinár použije iba sudy prvého cyklu, výsledné víno bude mať silné drevité a dymové tóny doplnené o korenie a tabak.
Práca so sudmi vyžaduje znalosti a skúsenosti vinára. Zrenie v sudoch však nie je iba o barikových vínach, barikové sudy sa používajú napríklad aj na nakvasenie bielych vín, ktorým tento proces prepožičia len ľahký nádych dreva a docielia komplexnosť. Mnoho vinárov mieša vína, kedy časť zrela vo veľkých sudoch a časť v barikových. Nie je teda dôležité, či víno zrelo v malých alebo veľkých sudoch, dôležitá je vyvážená chuť vína a cit vinára, aby zvolil tú najlepšiu cestu ako dostať to najlepšie, čo víno môže ponúknuť.