- Úvod
- >>
- Destiláty
- >>
- Ovocné destiláty
- >>
- Slivovica
Slivovica | 0.7
Legendu medzi pálenkami spoľahlivo nájdete vo väčšine slovenských, moravských, ale aj českých špájz. Ako by nie, jemná chuť sliviek sa príjemne rozlieva po jazyku, navyše sa už po stáročia používa ako liek na všetky choroby. To je slivovica, ktorú určite netreba predstavovať.
Ale kde sa vlastne slivovica po prvýkrát vzala?
Strom slivky má pôvod v Kaukaze, odkiaľ sa dostal do celého sveta. Na našom území sa slivka pestovala od 5. storočia.
Viac o slivovici sa dočítate v texte nižšie pod produktami.
Samotný pôvod slivovice je sporný. V bulharských kláštoroch je pálenie doložené od 14. storočia. Do strednej Európy sa dostala pravdepodobne vďaka osadníkom z Balkánu, ktorí osídlili oblasť Valašska, konkrétne okolie mesta Vizovice, kde je doložené pálenie od 17. storočia. Medzi nájomcami pálenice boli od počiatku židia, potom napríklad aj tradičný výrobca Rudolf Jelínek, ktorého kóšer výrobky sa stali svetovo preslávené a objavujú sa na našich stoloch dodnes.
Najobľúbenejšia je slivovica v strednej Európe v Českej republike, Poľsku, na Slovensku a Balkáne. Vychýrená je oblasť Moravy, predovšetkým Slovácko a Valašsko.
Pri výrobe slivovice sa obvykle necháva skvasiť úroda doma v sudoch, kde kvasí čisté ovocie najmenej 6 týždňov. Kvas sa potom odváža do páleníc, ktoré sú blízko každého väčšieho mesta. Páli sa pri teplote 88 °C a najčastejšie má okolo 51 % obsahu alkoholu. Kvalitná slivovica pri naliatí do pohára tzv retiazkuje.
Slivovica máva ihneď po vypálení ostrejšiu chuť, čím dlhšie ju necháte odležať, tým je lepšia a jej chuť sa zjemňuje. Podávame ju pri izbovej teplote, pretože tak dosiahne plné rozvinutie chute.
Pokiaľ nemáte doma slivovicu z vlastných zásob, určite by ste mali siahnuť po slivovici od Pacha Matrtaja – Prešpurská Pálinka Slivovica.
Vedľa nešliapnete ani s obľúbenou trojročnou slivovicou od už spomínaného Rudolfa Jelínka. Ak dávate prednosť niečomu novému a netradičnému, určite vás osloví aj zlatá slivovica od Jelínka, ktorá svoju zaujímavú chuť a vôňu získava vďaka zreniu v dubových sudoch.