- Úvod
- >>
- Destiláty
- >>
- Ovocné destiláty
- >>
- Slivovica
Slivovica | 52
Legendu medzi pálenkami spožahlivo nájdete vo väčine slovenských, moravských, ale aj českých pájz. Ako by nie, jemná chu sliviek sa príjemne rozlieva po jazyku, navye sa u po stáročia pouíva ako liek na vetky choroby. To je slivovica, ktorú určite netreba predstavova.
Ale kde sa vlastne slivovica po prvýkrát vzala?
Strom slivky má pôvod v Kaukaze, odkiaž sa dostal do celého sveta. Na naom území sa slivka pestovala od 5. storočia.
Viac o slivovici sa dočítate v texte niie pod produktami.
Samotný pôvod slivovice je sporný. V bulharských klátoroch je pálenie doloené od 14. storočia. Do strednej Európy sa dostala pravdepodobne vďaka osadníkom z Balkánu, ktorí osídlili oblas Valaska, konkrétne okolie mesta Vizovice, kde je doloené pálenie od 17. storočia. Medzi nájomcami pálenice boli od počiatku idia, potom napríklad aj tradičný výrobca Rudolf Jelínek, ktorého kóer výrobky sa stali svetovo preslávené a objavujú sa na naich stoloch dodnes.
Najobžúbenejia je slivovica v strednej Európe v Českej republike, Požsku, na Slovensku a Balkáne. Vychýrená je oblas Moravy, predovetkým Slovácko a Valasko.
Pri výrobe slivovice sa obvykle necháva skvasi úroda doma v sudoch, kde kvasí čisté ovocie najmenej 6 týdňov. Kvas sa potom odváa do páleníc, ktoré sú blízko kadého väčieho mesta. Páli sa pri teplote 88 °C a najčastejie má okolo 51 % obsahu alkoholu. Kvalitná slivovica pri naliatí do pohára tzv retiazkuje.
Slivovica máva ihneď po vypálení ostrejiu chu, čím dlhie ju necháte odlea, tým je lepia a jej chu sa zjemňuje. Podávame ju pri izbovej teplote, pretoe tak dosiahne plné rozvinutie chute.
Pokiaž nemáte doma slivovicu z vlastných zásob, určite by ste mali siahnu po slivovici od Pacha Matrtaja Prepurská Pálinka Slivovica.
Vedža neliapnete ani s obžúbenou trojročnou slivovicou od u spomínaného Rudolfa Jelínka. Ak dávate prednos niečomu novému a netradičnému, určite vás osloví aj zlatá slivovica od Jelínka, ktorá svoju zaujímavú chu a vôňu získava vďaka zreniu v dubových sudoch.